11 mar Zo záchrancu falošný nepriateľ

V Rusku je na plné obrátky šírená propaganda, ktorej účelom je vykresliť krajiny NATO tak, že si „brúsia zuby“ na Rusko – chcú ho dobyť, podmaniť si ho a ožobráčiť ho o nerastné bohatstvo. Ruská vládna garnitúra takýmto naratívom už pomerne dlhé obdobie masíruje davy s jediným cieľom – vytvoriť v mysliach svojich obyvateľov falošný obraz o „Západe“ a NATO, aby bolo jednoduchšie zapojiť ich do prípadného konfliktu.

ČO NÁM HOVORÍ HISTÓRIA?

Jednou z našich úloh je aj kontrovať bludom ruskej propagandy. Dnes si tak dáme menšie historické okienko s jedným rozdielom – nebudeme perfídne vyťahovať kúsky histórie a na 20x ich prekrúcať, ako to má vo zvyku práve partička okolo Putina, či už ide o poslancov ruskej štátnej dumy, alebo o jeho ukričané hlásne trúby v médiách typu Solovjov.

To, akí geniálni stratégovia a matematici sedia v ruskom generálnom štábe, už vieme, keďže svojím konaním za posledné 3 roky spôsobili bezprecedentné predĺženie hraníc NATO s Ruskom. Podľa nimi interpretovanej logiky NATO jednoducho ohrozovalo Rusko, a tak sa rozhodli napadnúť Ukrajinu a spustiť tam vojenské besnenie, aké Európa nezažila od druhej svetovej vojny. Podľa tejto logiky mali krajiny NATO urobiť to, čo ruská propaganda tvrdí, už dávno a využiť tak nestabilitu postsovietskeho Ruska.

ROK 1992 A OPERÁCIA PROVIDE HOPE

Ukážkovým dôkazom toho, že „Západ“ vždy veril v silné partnerstvo s Ruskom, je aj rok 1992. Práve začiatkom 90. rokov bolo Rusko ohrozené obrovskými nepokojmi a humanitárnou krízou. Vedúci predstavitelia západných krajín, predovšetkým USA, v tom mali jasno – svet nemôže byť bezpečný a prosperovať, ak v ňom existuje nestabilná jadrová krajina s vyše 100 miliónmi obyvateľov. Západ konal rýchlo a podal Rusku pomocnú ruku – 22. a 23. januára 1992 americký minister zahraničných vecí James A. Baker III. ohlásil operáciu Provide Hope (Poskytni nádej) a prvé dodávky pomoci boli odoslané 10. februára.

Celkovo bolo tak za takmer 2 týždne uskutočnených 65 leteckých misií, ktoré do veľkomiest bývalého Sovietskeho zväzu doručili približne 2 363 ton jedla a zdravotníckeho materiálu. Táto operácia pokračovala aj druhou fázou, počas ktorej bolo naďalej posielané jedlo a zdravotnícky materiál z Európy – po mori, po súši a vzduchom (Churchill takto bojoval s nacistami, Západ spoločne s Ruskom proti inému nepriateľovi – biede a hladu). Odhadom bolo celkovo krajinám bývalého ZSSR poslaných okolo 25 000 ton humanitárnej pomoci. Poslednou fázou operácie bola pomoc pri budovaní nemocníc a školení ich personálu naprieč krajinami bývalého ZSSR.

Zdroj:
https://1997-2001.state.gov/publications/statemag/statemag_sep-oct/featxt4.html