24 mar Hoaxy o slintačke a krívačke
Na Slovensku sa rozšírila choroba slintačky a krívačky (SLAK) a s ňou prídu aj nové hoaxy. Za posledných niekoľko dní sa stihli objaviť viaceré naratívy spojené s týmto závažným ochorením. Naratívy, ktoré sa začali šíriť v slovenskom informačnom priestore:
Slintačka a krívačka neexistuje, respektíve sa na Slovensku nešíri.
Slintačka a krívačka bola umelo vypustená na Slovensko a Maďarsko, lebo nesúhlasia s aktuálnou politikou Bruselu.
Slintačka a krívačka prišla z Ukrajiny.
Slintačka a krívačka bola umelo vypustená na Slovensko, aby sme stratili sebestačnosť a museli si nakupovať mäso zo Západu.
ČO JE TO SLINTAČKA A KRÍVAČKA?
Slintačka a krívačka je choroba, ktorá nepochádza z Európy, jej domovom je Stredný východ a severná Afrika. Najčastejšie sa však do Európy dostáva cez Turecko alebo Rusko. V nedávnej minulosti touto chorobou hospodárskych zvierat bola najviac postihnutá Veľká Británia v roku 2001. Vtedy muselo byť utratených až 10 miliónov kusov zvierat. Od roku 2002 bola táto choroba v Európe hlásená iba v Rusku, Turecku a Veľkej Británii. Ázijská časť Turecka je však permanentne ohrozená epidémiou.
Najväčšia pandémia SLAK v rokoch 1937 – 1937 postihla niekoľko miliónov chovateľov vo Francúzsku, Nemecku, Holandsku, Československu, Poľsku a Belgicku. Počas tejto pandémie bola v Nemecku vyvinutá vakcína, ktorá dokázala v neskoršom období utlmiť ohniská nákazy po celej Európe, avšak jej použitie bolo v 80-tych rokoch po rozsiahlej analýze obmedzené rámci EÚ len na krízové situácie po prepuknutí nákazy.
V roku 2025 boli zatiaľ postihnuté tri štáty EÚ – Nemecko, Maďarsko a momentálne Slovensko. Okrem priameho prenosu vírusu kontaktom chorého zvieraťa so zdravým sa SLAK šíri najmä nepriamym prenosom, napríklad krmivom, podstielkou, hnojom, močovkou, dopravnými prostriedkami či prachom (aj na väčšie vzdialenosti). Až do úplného vyšetrenia, ktoré sa v rámci EÚ vykonáva pri každom výskyte SLAK, je možný ktorýkoľvek mechanizmus prenosu.
SR nie je v produkcii mäsa potravinovo sebestačná. Hovädzí dobytok pokrýva cca 65 % domácej spotreby, hydina cca 60 %, bravčové mäso 40 % a ďalšie (ovčie a kozie mäso) 30 % spotreby. Dlhodobo negatívny vplyv na potravinovú sebestačnosť má vysoká cena vstupov do domácej produkcie a najnovšie vyššie dane a poplatky v rámci schválenej konsolidácie. Preto je Slovensko dlhodobo odkázané na dovoz zo zahraničia.
Zdroje:
https://www.agriculture.gov.au/biosecurity-trade/pests-diseases-weeds/animal/fmd/resources/germany
https://sk.wikipedia.org/wiki/Slinta%C4%8Dka_a_kr%C3%ADva%C4%8Dka
https://www.uniahydinarov.sk/aktuality/?id=260&start=0
https://www.sppk.sk/clanok/5384
https://www.teraz.sk/ekonomika/na-slovensku-chyba-rocne-13-spotreby/840683-clanok.htm